Kňazský celibát ako charizma

Tiež uvažuješ takto?

„Ženy považujem za skutočne atraktívne!“
„Nežil som vždy cnostný život. Môžem ešte vstúpiť do seminára?"
„Bojujem s čistotou, takže nie som si istý, či mám posvätnosť potrebnú na celibát."
„Celibát ako život v samote ? – Budem šťastný, ak budem sám?"
„Myslím, že stále chcem byť otcom."

Podmienka celibátu je určite jednou z najväčších príčin strachu a úzkosti človeka, ktorý uvažuje o možnom kňazskom povolaní. Dobrou správou je, že Božia milosť dokáže zázraky! S mocou vyžarujúcou z Kristovho kríža môže človek poraziť svoju sexuálnu žiadostivosť a žiť svoje povolanie s vnútorným pokojom. Ty to dokážeš. To je možné. Existuje na to množstvo dôkazov. Na celom svete je asi 400 000 katolíckych kňazov. Prevažná väčšina týchto mužov tiež niekedy v živote vzniesla podobné námietky. Teraz je všetkých týchto 400 000 mužov kňazmi. Ak nás Boh k niečomu povoláva, dáva nám aj potrebné milosti.

Aj keď práve teraz bojuješ s čistotou, Boh ti dáva milosť, aby si sa očistil. Nedovoľ, aby ti obavy z celibátu bránili uvažovať nad kňazským povolaním ako nad správnou cestou pre teba.

Je potrebné si uvedomiť, že kňazský celibát nepotláča sexualitu. Naopak, celibát je svedectvom toho, že najväčšie ľudské radosti sa nenachádzajú v pozemských dobrách, ale v jednote s Bohom, tak v pozemskom živote, ako aj v živote budúcom.

Celibát vo Svätom písme

Zanechanie rodiny
„A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života.“ (Mt 19, 29)

Sloboda pre službu
„Si viazaný k žene? Nevyhľadávaj rozluku. Si bez ženy? Nehľadaj si ženu. Ale ak sa oženíš, nezhrešíš. A ak sa panna vydá, nezhreší. Ale takíto budú mať telesné trápenia a toho vás chcem ušetriť. (...)  Kto je bez ženy, stará sa o Pánove veci, ako sa páčiť Pánovi. Ale ženatý sa stará o svetské veci, ako sa páčiť manželke.“ (1 Kor 7, 27-33)

Celibát pre Kráľovstvo

On im povedal:
„Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané. Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“ (Mt 19,11-12)

Dôraz je tu kladený na osobitný charakter celibátu, na ktorý sa nehodia všetci, no napriek tomu prináša slávu nebeského kráľovstva tomu, kto ho ctí a zachováva.

Časté otázky o celibáte

„Môžem chodiť so ženami, keď som v seminári?"
Seminár je ako obdobie zásnub pre pár; ak chcete skutočný vzťah so svojou partnerkou, nemáte iné vzťahy. Podobne by sa do prípravy na kňazstvo v seminári nemali zapájať žiadne iné vzťahy.

„Môžem sa stať kňazom, ak som bol v minulosti sexuálne aktívny?"
Áno, ale už musíš byť v procese prijímania mravnej čistoty. Svätý Augustín žil v mladosti neviazaným životom, no vzdal sa hriešnych spôsobov, keď sa rozhodol pre cestu kresťanskej dokonalosti. Pred vstupom do seminára je potrebné obdobie „sexuálnej zdržanlivosti“.

„Obávam sa, že nebude pre mňa ľahký život v celibáte?"
Ak prosíš Boha, dá ti dostatok milostí na to, aby si viedol cudný život. Musíš, samozrejme, odpovedať na tieto milosti vlastným rozhodnutím. Keď budeš rásť v cnosti cudnosti prostredníctvom zvyku, zažiješ stabilné posilňovanie a nakoniec budeš môcť byť s ľahkosťou cudný. Celibát je vážny záväzok, ktorý je rozhodujúci pre tvoje povolanie; nie je určený pre každého, ale je možný pre všetkých povolaných.

„Zdá sa mi neprirodzené žiť celý život bez sexu."
Väčšina mužov a žien má prirodzené povolanie k manželskému životu. Takže áno, celibát presahuje to, čo je prirodzené; v skutočnosti je to nadprirodzené Božie povolanie viesť život radikálnej lásky k Cirkvi. Áno, je to obeta, ale odmena je veľká. Mnohí veľkí svätci, rehoľníci, mnísi, mníšky a kňazi žili plný a šťastný život v celibáte počas mnohých storočí.  

„Prečo sa kňazi nesmú ženiť?"
„Nie sú mi vôbec po chuti argumenty praktického charakteru pre celibát – že ponúka čas sústrediť všetku svoju energiu rôznymi spôsobmi. Celibát vnímam skôr ako iracionálne, prehnané, poetické a symbolické vyjadrenie zamilovanej duše (do Boha).“  

Robert Barron, biskup